Záhrady vo Versailles, Francúzsko

Jardin de Versailles

Gardens of Versailles

Kedysi skvostná rezidencia francúzskych kráľov, dnes hlavne mesto departementu Seineet Oise so sídlom bis­kupa, leží asi 20 km juhozápadne od Paríža na piesočnatej rovine.

Versaillský zámok (a priľahlý park) patri k najkrajším, najsláv­nejším a historicky najvýznamnejším pozoruhodnostiam v Eu­rópe.





Jeho architektúra a vnútorné riešenie, park, a napokon celý dvor francúzskych kráľov vo Versailles 17. a 18. storočia poslúžili za vzor mnohým európskym (predovšetkým nemec­kým) kráľovským a kniežacím dvorom tých čias. Malý poľovnícky zámok, ktorý v rokoch 1631-1634 vystaval na objednávku Ľudovíta XIII. Philibert Le Roy, premenil v rokoch 1661-1710 Ľudovít XIV „kráľ Slnka"  na rezidenciu.


Zámok a park vo Versailles tvoria jednotu. Obrovský park by bez zámku nebol príťažlivý a stratil by funkciu predĺženej repre­zentačnej časti kráľovského dvora. Zámok bez parku by zas pripadal ako obludný komplex budov. Jeho reprezentatívnosť by nebola taká žiarivá bez parku, ktorý je preň uspôsobený.


Park s pompéznou strednou častou má dĺžku 680 m a  je nádherným príkladom francúzskeho záhrad­níckeho umenia 17. storočia. Jeho architekt André le Nótre (1613-1700), syn záhradníka kráľovských Tuilériiív Paríži, tu vytvoril svoje majstrovské dielo (po prácach v Tuilériách a predovšetkým v zámockom parku VauxleVicomte).

Podstatné znaky francúzskych záhrad (symetria, geometric­ky „pristrihnutá" príroda), ktoré sa právom môžu označovať ako neprirodzené, zodpovedajú ideálu francúzskej klasiky, kto­rá v podobných výtvoroch videla výraz ovládnutia prírody človekom. Súvislosť zámku a parku (rozšírený reprezentačný priestor kráľovskej moci) má tu svoj hlboký význam.

Na zväčšenie obrázkov kliknite na prvý obrázok, zobrazí sa Vám galéria.

Zámok ako monument moci najvyššieho vládcu stojí nad ľuďmi pred par­kom, ktorý svojou neprirodzenosťou (opanovaná príroda) po­skytuje ,,kráľovi Slnka" jeho obraz aj ako vládcu nad prírodou.

Najvýznamnejšie a najotvorenejšie to vidno na veľkých vod­ných nádržiach a na Grand Canal, kde sa voda „umelo udr­žiava v pokoji".

 


Francúzske záhrady, ktoré vytvoril Le Nótre, boli v 18. storočí (počas vlády Ľudovíta XVI) doplnené anglickými záhradami vedľa Petit Trianon. Protiklad obidvoch štýlov je viditeľný. Anglické záhradníctvo bolo umelým usporiadaním „nefalšovanej" prírody s možnosťou zahrať s kulisami zabudovanej mini-dediny „ozajstný" vidiecky život.






























 


















Trianonský zámok so záhradami bol inak jediným privátnym miestom kráľa vo Versailles. V ostatnom parku a v zámku pod­liehal, ako všetci príslušníci kráľovského dvora, pravidlám etikety a reprezentácie. Fontána vznikla v rokoch 1679-1684 podľa návrhu Le Nótra. Skulptúry (z roku 1740 od Adama, Bouchardona a Lemoynea): Neptún s trojzubcom a manželkou Amphitritou s žezlom (upro­stred). Okeanos Jednorožec a Proteus s morskými zvieratami a rastlinami (po obidvoch stranách).

zdroj: Baedeker, Turistický sprievodca Paríža
Oficiálne stránky: http://www.chateauversailles.fr/jardins-parc