Historické slohy

Záhradná a parková tvorba sa vyvíjala súbežne s rozvojom sídelných štruktúr jednotlivých civilizácií už od staroveku a prvé zmienky o nej pochádzajú zo starého Egypta a Mezopotámie. V každom období ju ovplyvňovali prírodné podmienky (podnebie, reliéf, vegetácia), stav spoločnosti (spoločenské zriadenie, tradície, vkus) a účel, pre ktorý sa dielo vytváralo. Tieto činitele sú v určitom čase a priestore konštantné, čím vytvárajú historický sloh.

Historické záhradné slohy možno rozdeliť podľa miery uplatnenia prírodných prvkov v zásade do dvoch skupín:

– pravidelnosť a formálnosť 
je charakteristická pre tvorbu stredovekých hradných a kláštorných záhrad, talianskych renesančných záhrad a záhrad v štýle francúzskeho baroka,

Giardino Bardini, Florencia

– nepravidelnosť a prírodný charakter 

sa významne uplatňujú v anglickom krajinárskom slohu a v tvorbe čínskych a japonských záhrad.