 |
| http://www.gardenvisit.com, Photograph © Karl Gercens |
Aké sú teda grécke záhrady?
Rozlišujeme medzi starogréckymi helénskymi záhradami, vybudovanými v starovekom Grécku po obdobie Alexandra Macedónskeho a helenistickými záhradami /po A.M./, ktoré vznikali pod vplyvom gréckej kultúry v neskorých klasických časoch. Mnoho sa o nich nevie.
Minojské záhrady
Pred príchodom starých Grékov na dnešné územie kvitla v oblasti Egejského mora minojská kultúra. Zmienky o záhradách z týchto čias hovoria o silnom vplyve Egypta. Záhrady len mierne vybočovali z divokého rázu krajiny. Zmienky o nich môžeme nájsť na freskách, ktoré zobrazujú štylizované posvätné kvetinové záhrady.
Helénske záhrady /klasické Grécko/
Podľa archeologických nálezov pravdepodobne v najstaršom období neexistovali záhrady pri domoch akéhokoľvek druhu v takej forme, akú poznáme dnes. Okrem možno nejakých nádob s rastlinstvom, budovali starí Gréci najmä sady. V piatom a štvrtom storočí p.n.l. boli v Aténach niektoré verejné miesta vysadené stromami. Historických prameňov je málo. Okrem iných radí Platón v jednom zo svojich zákonov, aby "sa budovali vodné fontány, či už z riek alebo z prameňov a ozdobné výsadby pre krásu", ale detaily už neponúka.
Z 3. storočia p.n.l. je zmienka o výsadbe myrty (Myrtus communis) a granátovníkov (Punica granatum)v nádobách pri Hefaistovom chráme.
 |
| Olivovník európsky, zdroj: http://www.greekfarm.eu |
Prvé záhrady pre súkromné rekreačné účely sa začali budovať v Aténach až v štvrtom storočí p.n.l. Vysádzali sa posvätné platanové (Platanus orientalis) a olivové (Olea europea) háje. Stále to však neboli záhrady v dnešnom slova zmysle. Napríklad v roku 322 pred n.l. zdedil Theophrastus, otec botaniky, Aristotelovu záhradu, ktorá mu slúžila na prechádzky a prednášky jeho žiakom. Išlo však pravdepodobne skôr o botanickú záhradu s vedeckým účelom než o záhradu s využitím rekreačným.
Helenistické záhrady
Hoci Harpalus, Alexandrov nástupca v Babylone, vysadil niektoré grécke rastliny pri kráľovskom paláci a pri promenádach, Grécko, inak matka demokracie a západných kultúrnych tradícií, sa nikdy nestalo aj matkou európskych záhrad.
Tak napríklad peristyl, čiže dláždené patio s črepníkovými rastlinami obklopené kolonádou, bol perzský a egypský nápad.
Dnešné grécke záhrady
Vzhľadom na klimatické podmienky obľubujú Gréci záhrady malé, vysádzajú popínavé rastliny ku zatieneným múrom a stále do nádob. Boli ste už niekedy v horúcom lete v tejto krajine? V niektorých oblastiach je rastlinstva tak málo, že máte pocit, že každý strom má aj svoje vlastné meno! Napriek tomu dokážu Gréci na malom priestore vyčarovať skutočne malebné zákutia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára