Starovek
Záhrady, ako priestor pre obživu a odpočinok, prináležali k ľudským obydliam už odpradávna. Na začiatku prevažovala predovšetkým úžitková funkcia záhrady, výnimočne sa vyskytujúce okrasné záhrady boli vždy spojené s prepychom a blahobytom. Potreba obklopovať sa príjemným prostredím okrasných záhrad narastá až s ďalším rozvojom kultúry a všeobecnej vzdelanosti - i keď stále platí, že okrasné záhrady budujú len príslušníci vyšších spoločenských vrstiev.
 |
| Semiramidine visuté záhrady v Babylone, vizualizácia na základe dobových opisov |
Najvyspelejšie stredoveké spoločnosti vznikli na územiach s nedostatkom vody. Stredovek so svojimi pomarančovými a olivovými posvätnými hájmi, oázami, či vnútornými dvormi palácov oslavoval vodu, tieň a slnko. Najznámejšími záhradami tohto obdobia sú visuté Semiramidine záhrady v Babylone.
S postupným rozvojom nových spoločenských formácií vznikajú predovšetkým s starom Grécku a v Ríme záhrady a parky prístupné širším vrstvám obyvateľstva, začínajú sa sadovnícky upravovať verejné priestranstvá, posvätné háje pri chrámoch, pohrebištia, zhromaždiská /fóra/.
India a Čína
India a Čína boli oddelené veľkou morfologickou bariérou - horami a morom. Tvorba záhrad v oboch krajinách bola ovplyvnená náboženstvom.
Indické záhrady mali pravidelný pôdorys s typickým bohatým architektonickým dekórom a bohatou výsadbou kvetín. Súčasťou záhrad boli vysoké stromy poskytujúce tieň, letohrádky a terasové záhrady. I tu predstavovala voda najvýznamnejší prvok. Tvorbu záhrad výrazne ovplyvnil islam a budhizmus.
Čína svojou rozlohou a veľkými etnickými rozdielmi budovala svoje záhrady na odlišom princípe.
Záhradné umenie vychádza z filozofického chápania sveta ako vesmírneho celku, pri ktorom všetko vzniká a zaniká vzájomným pôsobením dvoch síl - ženskej "jin",ku ktorej je priradená voda a mužskej "jang", ktorú predstavujú kamene. Kompozícia čínskych záhrad vychádza zo súladu a rovnováhy týchto dvoch síl.
Začiatky čínskeho záhradného umenia spadajú do obdobia 100-200 rokov pred naším letopočtom. Hlavným motívom tvorby je návrat k prírode, túžba po súznení človeka s vesmírnym poriadkom.
Japonsko
Japonci prevzali zásady záhradného umenia od Číny a postupne si ich upravili podľa vlastného kultúrneho kontextu. Japonský štýl vznikol v 6. storočí nášho letopočtu. Najprv vznikali veľkolepé. väčšinou vodné palácové záhrady, ktoré sa stávali centrom kultúrneho diania.
Vrcholom japonského záhradného umenia sa stalo obdobie v 15. stročí, kedy sa začína v krajine presadzovať budhistická sekta Zen. Zmyslom záhradnej tvroby podľa vtdeajšieho estéta Soamiho bolo vytihnutie tajomstva prírody a jej stvorenia tými najjednoduchšími výrazovými prostriedkami. Postupne vzniká niekoľko žánrov japonských záhrad -meditačné, suché, čajové, parkové a rezidenčné.
| Zdroj: http://www.zahrady-rostliny.cz/historie.html |
|
 |
| Japonská vodná záhrada |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára